V súvislosti s reformou národných parkov na Slovensku, ktorá bola schválená Národnou radou Slovenskej republiky dňa 14.12.2021. Zákon č. 6/2022 Z. z. zo dňa 14.12.2021, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, nadobudol účinnosť dňa 15.1.2022 a na jeho základe

1)            sa zriaďujú dňom 31. marca 2022 správy národných parkov:

1. a)            Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici,
2. b)           Správa Pieninského národného parku so sídlom v Spišskej Starej Vsi,
3. c)            Správa Národného parku Malá Fatra so sídlom vo Varíne,
4. d)           Správa Národného parku Veľká Fatra so sídlom v Martine,
5. e)           Správa Národného parku Nízke Tatry so sídlom v Banskej Bystrici,
6. f)            Správa Národného parku Slovenský raj so sídlom v Spišskej Novej Vsi,
7. g)            Správa Národného parku Muránska planina so sídlom v Revúcej,
8. h)           Správa Národného parku Slovenský kras so sídlom v Brzotíne,
9. i)             Správa Národného parku Poloniny so sídlom v Stakčíne.

Každá správa národného parku zabezpečuje vo svojej územnej kompetencii vypracovávanie odborných stanovísk  pre všetky orgány ochrany prírody v plnom rozsahu, okrem vyjadrení týkajúcich sa činností zasahujúcich alebo ovplyvňujúcich jaskynné priestory. Tu sa naďalej vyjadruje Správa slovenských jaskýň, ktorá je organizačnou zložkou Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky.

Podrobné znenie zákona zo 14. decembra 2021, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony nájdete na tomto linku .

Pri tejto príležitosti prinášame aj krátky ROZHOVOR s riaditeľom Štátnej ochrany prírody SR Dušanom Karaskom: 

Koncom minulého roka vláda schválila reformu národných parkov Slovenska, ktorá im od 1.4.2022 zabezpečí právnu subjektivitu. Prečo bola táto zmena potrebná?

Som presvedčený, že schválením predloženej reformy sme sa vydali na cestu ochrany našich cenných území tým najsprávnejším a najefektívnejším spôsobom. Jednotná správa a právna subjektivita národných parkov prinesie nielen vyššiu kvalitu ochrany prírody a krajiny, ale aj socio-ekonomický rozvoj dotknutých regiónov. Aj napriek tomu, že schválená verzia novely zákona je výsledkom kompromisov, umožní to podstatné – konečne spravovať štátne pozemky v národných parkoch na to logicky primeranou organizáciou, správou národného parku. Týmto krokom tak dochádza k výraznému systémovému zlepšeniu starostlivosti o našu prírodu.

Od 1. apríla 2022 sa správa štátnych pozemkov kompletne presúva na správy národných parkov len na území TANAPu, PIENAPu a NP Slovenský raj. V zvyšných 6 národných parkoch k tomuto dátumu prechádza pod národné parky správa štátnych pozemkov v 4. a 5. stupni ochrany. Prechod správy území v 3. a nižšom stupni ochrany vo vlastníctve štátu je podmienený zonáciou. Aké sú podľa Vás najdôležitejšie prínosy tejto reformy?

Cieľom reformy je rozvoj národných parkov a vyššia úroveň kvality života obyvateľov v dotknutých regiónoch. Praktické skúsenosti zo zahraničia dokazujú, že národné parky s jednotnou správou, spravované organizáciou ochrany prírody, sú jednoznačným prínosom pre celé územie vrátane miestneho obyvateľstva. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky v tejto súvislosti prevezme všetkých lesníkov a robotníkov, ktorí sa podieľajú na obhospodarovaní lesov v národných parkoch pri zachovaní ich doterajšieho ohodnotenia.

Čo môžu očakávať lesníci, ktorí prechádzajú pod národné parky? Bude sa ich pracovná náplň meniť zásadným spôsobom?

Mnoho činností, ktoré zamestnanci štátnych lesov doteraz vykonávali, sa nezmenia a budú v nich naďalej pokračovať aj pod správou národného parku. V územiach národných parkov však predpokladáme samozrejme menej ťažby a samotné lesné hospodárenie bude prebiehať prírode blízkym spôsobom. Zamestnancom však pribudnú aj novo vzniknuté pracovné činnosti, ako napríklad monitoring chránených druhov rastlín a živočíchov, posilní sa stráž prírody a plánuje sa ich využitie pre sprievodcovských služby a iné aktivity súvisiace s podporou mäkkého turizmu. Okrem toho majú národné parky kompetenčné územie aj mimo týchto chránených území a aj tam bude potrebné vykonávať mapovanie druhov a kontrolnú činnosť. Celkovo práce neubudne, len bude v mnohom iná, akú doteraz lesníci vykonávali v rezorte pôdohospodárstva

Ako prebiehala medzirezortná spolupráca pri prevode zamestnancov a majetkov od lesníkov k ochranárom? 

Celý proces transformácie by bez vzájomnej spolupráce obidvoch rezortov nebol možný. MŽP SR spolupracuje s MPRV SR v zmysle „Memoranda o spolupráci a porozumení pri realizácii novely zákona o ochrane prírody a krajiny“. Týmto by som preto chcel poďakovať všetkým zapojeným subjektom za spoluprácu v tomto hektickom období.

Dnešným dňom vznikajú samostatné národné parky. Čo by ste novo vzniknutým samostatným národným parkom v tento deň odkázal?  

Vstupujeme do obdobia, kedy sa prvý krát v histórii Slovenska národné parky stanú správcami štátneho majetku a budú mať v rukách možnosť zásadne ovplyvniť starostlivosť a rozvoj zvereného územia. Vízia samostatných národných parkov patrila medzi dôležité priority, s ktorými som nastupoval do výkonu funkcie generálneho riaditeľa ŠOP SR. Som preto rád, že aj vďaka spolupráci všetkých partnerov, podpore MŽP SR, MPRV SR, enormnému úsiliu súčasných riaditeľov národných parkov a ich pracovných tímov ako aj mojich kolegov v rámci ŠOP SR sa nám podarilo spoločnými silami tento cieľ spoločne zrealizovať.

Želám samostatným národným parkom, aby túto príležitosť a výzvu prijali s odhodlaním a entuziazmom a aby vytrvali na ceste za efektívnejšou ochranou prírody na Slovensku.

Článok a rozhovor pripravil Odbor komunikácie a propagácie ŠOP SR