Horný tok Ondavy

Počas každodenného čakania na začiatok jarného ťahu obojživelníkov, stretneme pri vode rôzne živočíchy alebo ich pobytové znaky. Posledné dni našu pozornosť venujeme okoliu Domaše, kde pracovníci RCOP Prešov v úseku pri obci Lomné postavili zábrany pre migrujúci obojživelníky. Keďže následkom sucha sa žabkám nechce vyliezť na rozpálené slniečko skracujeme si čas pozorovaním života pri toku rieky Ondava. Deficit zrážok znížil hladinu na minimum a tak sa bez väčších ťažkostí dostať na miesta, ktoré bývajú v túto ročnú dobu zaliate vodou.  Horný tok Ondavy od obce Nižný Orlík prerušovane až po obec Lomné je súčasťou územia európskeho významu SKUEV 0939 Horný tok Ondavy. Územie o výmere 301,04 ha je  navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu Vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do alpínskeho stupňa (6430), Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy (*91E0) a druhov európskeho významu kunka žltobruchá (Bombina variegata), bobor vodný (Castor fiber), vydra riečna (Lutra lutra), korýtko riečne (Unio crassus), mrena stredomorská (Barbus meridionalis), pĺž severný (Cobitis taenia), pĺž vrchovský (Sabanejewia balcanica), mihuľa (Eudontomyzon sp.).

Minimálne výskyt 2 druhov európskeho významu prezrádzajú v blízkosti tokov  pobytové znaky. Typické ohryzy, hrádze a zemné nory sú prácou bobra vodného. Bobrovi vyhovuje kombinácia stojatých a tečúcich vôd v nížinách a podhorských oblastiach. Na brehoch musí byť dostatok tzv. mäkkých drevín: vŕb, jelší, briez a topoľov. Voda musí byť dostatočne hlboká, aby v lete nevysychala a v zime nepremŕzala až na dno. Žije v kolónii, bobrie páry zostávajú spolu po celý život. Vlastnými staviteľmi sú samič­ky, samčeky materiál prinášajú a podávajú.

 

 

 

 

Vydra riečna je z našich cicavcov najdokonalejšie prispôsobená na život vo vode.  Má nápadne dlhé telo na nízkych silných nohách, hlavu s malými uškami a dlhý, pri koreni nápadne hrubý chvost. Medzi prstami nôh má plávacie blany, po bokoch papule hmatové chlpy a celé telo pokryté veľmi hustou a jemnou srsťou. Celkové sfarbenie je hnedé, iba na spodnej časti krku belavé. Stopy vydry sa dajú poznať podľa odtlačku plávacích blán a ťažkého chvosta. Vydáva rozličné zvuky od pískania až po mravčanie.

Dožíva sa sa 15-20 rokov. Je aktívna najmä za súmraku a v noci, iba v zime alebo za mimoriadnych okolností aj cez deň. Okrem obdobia rozmnožovania a výchovy mláďat žije samotársky. Zákonitosti jej rozmnožovania nie sú doteraz dostatočne známe. Pári sa od februára až do leta, takže skutočná dvojmesačná gravidita sa môže predĺžiť o latentnú až na 10 mesiacov. Má 2-4 mláďatá, ktoré sa po 6-7 mesiacoch osamostatňujú. Brloh s bočným vetracím otvorom si vyhrabáva do brehov; vchod je pod vodou. Živí sa prevažne rybami, menej rakmi alebo inými bezstavovcami. Korisť požiera na vyvýšených miestach, obyčajne na kameni uprostred vody.