Farby jari

Jarné slnko neláka do prírody len ľudí, ale spod zeme vyťahuje aj prvé jarné kvietky.  Skorým kvitnutím využívajú  na svojom biotope pred olistením stromov väčšiu dostupnosť svetla.

Snežienka jarná (Galanthus nivalis L.) je rastlina z čeľade amarylkovité (Amaryllidaceae). Latinské meno rodu Galanthus pochádza z gréčtiny a v doslovnom preklade znamená mliečny kvet (gala – mlieko, anthos – kvet). Druhové meno nivalis je tiež gréckeho pôvodu a znamená „zo snehu“. Takže Galanthus nivalis je v preklade „mliečny kvet [vyrastajúci] zo snehu“. Ľudové mená snežienok často odzrkadľujú jej skorý jarný rast. V Čechách sa nazýva podsněžník, v anglosaských krajinách má ľudový názov „družička Februára“, v Holandsku volajú snežienky „bláznivé dievčatá“, vo Francúzsku „snehové zvončeky“, „zimné zvončeky“, „snežné fialky“ alebo perce-neige –„snežný priebojník“. Vo Švajčiarsku je to „Amselblümli“ (Amsel – nem. drozd), pretože v čase, keď kvitne, už v lesoch spievajú drozdy. Podľa istej  povesti keď stvoril Boh sneh, povedal mu, že si sám má nájsť farbu, aká sa mu páči. A tak šiel sneh za trávou a prosil ju o zelenú farbu, potom za ružou a prosil o červenú, fialku o fialovú a slnečnicu o žltú, ale všetky kvety ho vysmiali a odmietli mu dať zo svojich farieb. A tak nakoniec prišiel sneh za snežienkou a prosil ju aspoň o farbu bielu, pretože sa bál, že keď ostane bez farby, ako vietor, bude rovnako zlý ako on. A snežienka mu bielu farbu dala. Snežienka je tak jedinou kvetinou, ktorej neprekáža sneh, pretože jej z vďaky nikdy neublíži

 

Fialová farba sa objavuje na slnečných stráňach niekde už v polovici januára vo forme krásnych kvietkov poniklecov a šafránov. Poniklece (Pulsatilla sp. ) vykúkajúc zo zeme ako chlpaté púpätka očaria svojou krásou každého, ale hlavne včely. Pre tie sú jedným z prvých  kvietkov, ponúkajúci svoj nektár po dlhej zime.  Poniklec je trváca, celá chlpatá až huňatá bylina z čeľade iskerníkovitej (Ranunculaceae).  Jedná sa o  jedovatú rastlinu, najmä jej nadzemná časť obsahuje jedovatú účinnú látku proanemonín. Vonkajší účinok tejto látky pôsobí silne dráždivo, spôsobuje zápal na pokožke. Jej zber a trhanie určite neodporúčame, keďže patrí medzi zákonom chránené rastliny.

Šafran karpatský (Crocus heuffelianus) je západokarpatský endemit, vyskytuje sa len na Slovensku a v Poľsku. Jeho kvety sa objavujú hneď po roztopení snehu, často sa však pretlačí aj cez tenkú snehovú vrstvu, kvitne od marca do apríla. Ide o trvácu rastlinu, ktorá zimu prežíva ako podzemná bazálna hľuza. Šafran je charakteristický veľkými nápadnými fialovými kvetmi, okvetné lístky majú na hornom okraji tmavé škvrny. Listy dorastajú do plnej veľkosti až po odkvitnutí kvetov, majú úzky trávovitý vzhľad s výrazným bielym pásikom. Je zákonom chránený.

 

 

V lesoch sa pomedzi opadané lístie pretláča   chochlačka dutá (Corydalis cava).  Ide o trvácu a medonosnú rastlinu  z čeľade makovitých. Má veľkú podzemnú hľuzu,  z ktorej vyrastá priama, dvojlistá stonka. Listy sú trojpočetné, nepárno perovito zložené a lístky sú sekundárne členené. Fialové, málokedy biele kvety sú zoskupené do koncových strapcov a majú podlhovastú ostrohu.  Celá rastlina je jedovatá.

Modré kvietky scily dvojlistej (Scilla bifolia) sa objavujú už  začiatkom marca. Na báze semenníka je nektárová žľaza, pre ktorú muchy a včely rady navštevujú jej kvety. Pri nepriaznivých poveternostných podmienkach, t.j. keď prší, sneží alebo je zima, vädnúce kvety sa uzatvoria, pričom sa peľnice tyčiniek priblížia k blizne piestika a dochádza k samoopeleniu. Semená majú výrastok vytvorený špeciálne pre mravcov. Keď sa mravec zmocní semena s príveskom, vlečie ho do mraveniska a tak rozširuje aj rastlinu. Pomocou energie uskladnenej v cibuľke je schopná v krátkom čase vyklíčiť a vyhnať listy, ktoré na lesnej pôde využívajú zvýšený prísun slnečného žiarenia. Skôr ako sa lesná pôda opäť zahalí do pološera, stihne scila vykvitnúť a nahromadiť v cibuľke dostatok rezervných látok na ďalšiu sezónu.

 

Na medziach nás na jar upútajú žlté slniečka v podobe podbeľov. Podbeľ liečivý (Tussilago farfara) je liečivá rastlina z čeľade astrovité (Asteraceae).Podbeľ  nie je obľúbený iba v ľudovom liečiteľstve vo forme čajov proti kašľu alebo pri dýchacích ťažkostiach,  ale aj u včiel, je to medonosná kvetinka. Vyskytuje sa skoro v celej Európe, Ázii, Severnej a Južnej Amerike. 

 

 

Paletu jarných farieb uzatvára biela veternica hájna (Anemone nemorosa). Táto trváca bylina dorastá do výšky 10-15 cm. Zimu prežíva rovným plazivým podzemkom. Z neho vyrastá priama byľ, na ktorej sú stopkaté trojpočetné listy, dlaňovito strihané s pílkovitým okrajom. Kvet je bielej farby, na vonkajšej (resp. spodnej strane) červenkastý, slabo ružový alebo fialový.Rozšírená je hojne, rastie v listnatých lesoch a hájoch, od nížin až po horský stupeň, často vo veľkom počte jedincov na jednom mieste. Celá rastlina je jedovatá. Po priložení listov na pokožku môže vzniknúť zápal a vytvoriť sa pľuzgiere.

Po odkvitnutí týchto kvietkov jar je už v plnom prúde a opadané lístie či zožltnutá tráva sa zahalí do sviežej zelenej farby a začína sa každoročné znovuzrodenie života v prírode.