Farby jesene

Jeseň  je pre niekoho  prípravné  obdobie   na dlhú zimu. Ľudia zberajú poslednú úradu na záhradach, zvieratá sa vykrmujú do zásoby a z prírody sa pomaly stráca zelená farba.

Stromy sa zaodejú do farebného šatu, ktorý s klesajúcou teplotou a skracujúcimi sa dňami strácajú.  Rozmýšľali ste o tom, prečo vôbec stromy zhadzujú svoje listy a prečo sa na jeseň vyfarbia do všetkých odtieňov teplých farieb?

Hoci je  mechanizmus zmeny farby listov, ich opadávania a vstupu stromov do obdobia vegetačného pokoja relatívne zložitý kolobeh rôznych chemických reakcií, zjednodušene ho môžeme opísať nasledovne:

Na jar a cez leto sú listy zelené, lebo obsahujú veľa zeleného farbiva, ktoré sa nazýva chlorofyl. Pomocou neho získavajú rastliny živiny v procese, ktorý sa nazýva fotosyntéza. Vďaka fotosyntéze rastliny vytvárajú kyslík, ktorý je nevyhnutný pre život na Zemi.  Stromy cez listy využívajú energiu zo slnka na premenu oxidu uhličitého a vody na cukry. Aby sa rastliny mohli kŕmiť, potrebujú vyššie teploty a slnko.

Kratšie a chladnejšie  jesenné dni spôsobia, že sa zelené farbivo prestane tvoriť a to, ktoré v listoch zostalo ešte z leta, sa pomaly rozkladá. Látky, ktoré sa v listoch počas vegetácie prostredníctvom fotosyntézy nahromadili, teraz prechádzajú do konárov, kmeňa a koreňov, kde budú tvoriť zásobné látky na úspešné prečkanie chladného obdobia až do jari, keď budú môcť nové listy opäť vypučať.

Bez fotosyntézy, vody a ostatných látok sa zelené farbivo – chlorofyl, ktoré počas vegetácie prekrývalo všetky ostatné farbivá,  postupne rozkladá. Listy tak strácajú svoju typickú zelenú farbu a do popredia sa dostáva dovtedy zrakom neviditeľná žltá, oranžová, červená či hnedá. Hovoríme teda napríklad o xantofyloch, antokyánoch, karoténoch či flavónoch, ktoré začínajú prevládať nad chlorofylom.

Pretože obsah jednotlivých farbív sa u rôznych druhov drevín líši, aj ich jesenné sfarbenie listov je jedinečné. Pri pohľade na zalesnené kopce preto na jeseň ľahko určíte, ktoré druhy drevín v danom lesnom poraste prevládajú.

– Hnedé, hrdzavohnedé, červenkasté až oranžové listy má buk a dub, pričom na duboch vydržia o niečo dlhšie.

– Výrazne červenú ponúka čerešňa vtáčia, ktorá je tak vo voľnej krajine skutočne neprehliadnuteľná, ale aj kalina obyčajná, bršlen a jarabina vtáčia. Až do purpurovočervena sa sfarbujú listy svíbu krvavého.

– Všemožné odtiene žltej ponúkajú javory, breza, lipa, hrab obyčajný.

– A hoci sú ihličnany prevažne vždyzelené stromy, aj medzi nimi je zástupca, ktorý na jeseň vymení zelené ihličie za žlté – smrekovec opadavý.

To, že listy na jeseň zo stromov opadnú, je prírodou veľmi šikovne vymyslený ochranný mechanizmus. Predstavte si, že by sa z listov vyparovala voda rovnakým tempom ako v lete aj počas zimy, teda v čase, keď je pôda primrznutá alebo v oblasti koreňov dokonca celkom zamrznutá. Stromy by nedokázali vykompenzovať tak vysokú stratu vody prijatím novej z pôdy a postupne by vysychali.

A ako to, že  ihličnaté dreviny cez zimu nevyschnú?  Ich vyparovanie prostredníctvom ihlíc, ktoré sú chránené voskovou vrstvičkou nie je také intenzívne. Vodu strácajú oveľa pomalšie a v menšom množstve.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zdroj: internet