Tradícia Dňa stromov vznikla v 19. storočí na podnet novinára J. Sterlinga Mortona v americkom štáte Nebraska, ktorý presadzoval teóriu, že pre celkové zlepšenie klímy je nevyhnutná prítomnosť stromov. Nezostal však len pri písaní článkov s touto tematikou, ale vyzval občanov, aby sa zapojili do Dňa stromov vysadením stromčekov vo svojom okolí. Odhaduje sa, že v rámci jeho iniciatívy vysadili v Nebraske viac ako jeden milión stromov.
Postupne sa myšlienka osláv Dňa stromov rozšírila do celého sveta. V tento deň sa schádzajú členovia rôznych organizácií a jednotlivci, aby si pripomenuli dôležitosť a význam stromov pre život, spoločne ich vysádzali a realizovali ďalšie zaujímavé aktivity a programy.
Stromy sa vo významnej miere podieľajú na tvorbe charakteru územia. Sú nevyhnutnou súčasťou mnohých procesov, ktoré prebiehajú v krajine a úzko nadväzujú na viaceré prírodné a antropické prvky v území. Vytvárajú s nimi úzko prepojený polyfunkčný celok, sformovaný predovšetkým kultúrnym vývojom, spôsobom využívania a prírodnými podmienkami. Predstavujú charakteristickú súčasť krajinnej štruktúry, ktorá vznikla v súvislosti so spôsobom dlhodobého využívania územia. Spoluvytvárajú obraz konkrétneho územia, ovplyvňujú mikroklimatický režim, hygienické podmienky, obývateľnosť a rekreačnú hodnotu územia, rovnako ako jeho biologickú a estetickú úroveň. Zásadným spôsobom ovplyvňujú vznik a dôsledky vodnej a veternej erózie. Funkčnosť drevín a porastov, ktoré vytvárajú, závisí najmä na ich umiestnení a priestorovom usporiadaní v území, druhovom a vekovom zložení, výškovej štruktúre, kvalite a množstve.
Tohtoročný Deń stromov sme oslávili s deťmi z MŠ Bajkalská, Prešov, keď sme sa vybrali na spoločnú vychádzku “ Hľadanie jesenných pokladov“, počas ktorej sme pozorovali zmeny v zafarbení listov a zbierali sme lesné plody na ďalšie tvorenie. Na záver sme spoločne vysadili v okolí škôlky stromy, o ktoré sa budú deti starať.
V prešovskom Ekoparku sme žiakom ZŠ Kúpeľná, Prešov oboznámili so zaujímavými druhmi drevín vysadených pôvodnými majiteľmi formou listovej pátračky. Na záver si žiaci z nazbieraných listov vytvorili obrázky. Ekopark mnohí poznajú ešte pod názvom Kolmanova záhrada, ktorá má bohatú históriu a je opradená mnohými udalosťami. Pozemok na jej zriadenie dostal Matej Sennowitz v roku 1820 od Kráľovskej dvornej komory. Záhrada po jeho smrti spustla a po polstoročí ju dal znova oživiť a upraviť pre pôvodné účely známy prešovský lekárnik Fridrich Kolman a aj on, podobne ako Matej Sennowitz, ju predurčil pre botanické a prírodovedecké účely. Zo svojich ciest doniesol mnoho cudzokrajných drevín ako je metasekvoja čínska alebo ambrovník styraxov. Odvtedy sa zachoval názov záhrady až dodnes a tá slúži ako časté miesto vychádzok pre rodiny s deľmi a školské výlety.
