Prírodná rezervácia Zborovský hradný vrch patrí medzi najstaršie vyhlásené územie na východnom Slovensku. V roku 1926 bola zrúcanina hradu Zborov a priľahlý les o výmere 1,54 ha vyhlásená  za chránenú oblasť. Vyhláškou  Povereníctva školstva, vied a umení  bola rezervácia v roku 1950 rozšírená na výmeru 25,74 ha a v roku 1984 novelizovaná úpravou Ministerstva kultúry SSR na štátnu prírodnú rezerváciu.

Prírodná rezervácia sa nachádza juhozápadne od obce Zborov v oblasti Nízkych Beskýd. Predstavuje flyšový kopec nad ľavým brehom potoka Kamenec s vekovo diferencovanými jedľovobukovými porastami s primiešaním duba, hrabu, lipy, brestu a jaseňa. Územie sa vyznačuje zachovalou typickou vegetáciou zmiešaných lesov flyšového pásma severovýchodného Slovenska. Na vrchole kopca sa rozprestiera zrúcanina  Zborovského hradu, v minulosti známeho aj pod menom hrad Makovica. Najstaršia písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1250, kde sa spomína v listine kráľa Bela IV o darovaní smilnianskeho majetku ležiaceho vedľa hradu Makovica. Hrad vybudovali pravdepodobne z iniciatívy uhorského kráľa v prvej polovici 13. storočia ako strážny hrad, ktorý mal strážiť priľahlé uhorské pohraničie a najmä obchodnú cestu z Bardejova do Poľska. Od roku 1601 patrilo hradné panstvo významnej kniežacej rodine Rákocziovcom, ktorí ho vlastnili až do roku 1683, kedy hrad dobylo a zbúralo císarské vojsko. Skoro 300 rokov stáli zrúcaniny nad obcou Zborov ako svedkovia dávnej slávy a bohatstva. Od roku 2010 sa o jeho obnovu a záchranu s využitím projektu prác pre dlhodobo nezamestnaných a dobrovoľníckej práce nadšencov histórie snaží Občianske združenie na záchranu Zborovského hradu. Hrad sa tak stáva vďaka ľahkej dostupnosti  a vynoveným priestorom turisticky navštevovaným miestom.

Zaujímavosťou je dubová alej, ktorá sprevádzala pútnikov na ceste k hradu  z obcí Zborov a Dlhá Lúka. Táto alej je nedeliteľnou súčasťou existencie hradu. Cesty na hrad menili trasovanie, ale z historických mapových podkladov z roku 1780 a 1820 je zrejme, že v dobe výsadby aleje viedli cesty lúkami, ktoré postupne zarástli náletovými drevinami. Doposiaľ sú v teréne viditeľné dve vetvy – južná a západná, vedúce od hradu smerom k Dlhej Lúke. Vek existujúcich a zaniknutých, už biologicky rozložených drevín datuje vznik  aleje až do začiatku 17. storočia. Dosadzanie dubov trvalo až do 19. storočia. Momentálne ešte 41 dubov letných prezrádza existenciu starej aleje na Zborovskom hrade.