- ročník VS TOPu je za nami
Prvý augustový týždeň sa Kopytovská dolina, ležiaca v severnej časti Braniska v katastri obce Lipovce, stala prechodne domovom dobrovoľných aj profesionálnych ochranárov z celého Slovenska, Čiech a Moravy. Stretli sa na 46. ročníku Východoslovenského tábora ochrancov prírody, ktorý organizuje Slovenský zväz ochrancov prírody v spolupráci so Štátnou ochranou prírody a samosprávou. Obec Lipovce a jej okolie patrí do územnej pôsobnosti Regionálneho centra ochrany prírody v Prešove, ktorého pracovníci sa podieľali na organizácií a napĺňaní odborného programu tábora.
Základný tábor bol situovaný v areáli campu Zlaté kopyto, kde na lúke obklopenej lesom v stanovom mestečku našlo zázemie 319 registrovaných účastníkov VS TOPu. Obec Lipovce spolu s obcami Šindliar a Lačnov patria medzi vyhľadávané turistické destinácie. Bohatá spleť turistických chodníkov ponúka turistom návštevy známeho Lačnovského kaňonu, ale aj dlhšie túry na Smrekovicu či Bachureň s krásnymi výhľadmi do okolia. Záver Kopytovskej doliny horské potoky Voroblik a Chmeľová vyhĺbili do dolomitového podložia dve nádherné, rovnomenné roklinovité tiesňavy. Nevedie do nich oficiálne značenie a pre problematickú priestupnosť sú mimo masovej turistickej popularity. Tento unikát spolu s jaskyňou Chmeľová dodával miestu konania VS TOPu ešte viac na atraktívnosti.
V sobotu podvečer sa spustil po týždňoch sucha dážď a tak symbolickým zapálením sviečky za účastí hostí – zástupcov miestnych samospráv, štátnych inštitúcii i zástupcu z generálneho riaditeľstva ŠOP SR odštartoval už 46. ročník tábora. Na úvod nechýbala hymna ako aj príhovory hostí i odborných náčelnikov VS TOPu. Nedeľný program patril spoznávaniu histórie regiónu na Šarišskom hrade, ktorý je zaujímavý nielen z historického, ale aj prírodovedného hľadiska. NPR Šarišský hradný vrch predstavuje významnú fytogeografickú lokalitu a je dominantou regiónu.
Pondelkové ráno privítalo účastníkov zamračenou oblohou. Ani to však neodradilo v napĺňaní cieľov odborného programu, ktorý bol rozdelený do 15 sekcií, za všetky môžem vymenovať aspoň entomologickú, ornitologickú, herpetologickú, botanickú, geologickú, krajinársku, detskú, atď.,“ Vedúci sekcií sú renomovaní odborníci pôsobiaci na univerzitách, ŠOP SR, MVO, SAV, SMOPAJ a iných múzeách. Silné zastúpenie už druhý rok mala lepidedopterologická – motylkárska sekcia, ktorej pribudli okrem vedúceho ďalší 3 odborníci. Jednou z monitorovaných lokalít bolo UEV Šindliar, ktoré bolo vyhlásené z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu kyslomilné bukové lesy a druhu európskeho významu rys ostrovid. Skalné komplexy, exponovaný svah a prírodné danosti vytvorili na tomto území podmienky pre rast rôznych druhov machov a lišajníkov. Zároveň si tu našli domov okrem rysa, lesných spevavcov aj rôzne druhy dravých bystrušiek. Vedúci entomologickej sekcie Ján Lakota a Martin Vecko sa zhodli, že územie si zasluhuje väčšiu pozornosť, keďže je to výborný biotop aj pre vzácneho chrobáka Boros schneideri, ktorý je viazaný na zachovalé pralesné porasty v ihličnatých a zmiešaných lesoch.
Odborný program z terénu sa prenášal aj do večerných debát, kedy účastníci si mohli vybrať posedeniu pri ohni s gitarou alebo z viacerých prednášok odborných zamestnancov, či už to bolo rozprávanie z ciest manželov Javorských o práci strážcov prírody na Sibíri, objavovanie jaskýň Slovenského krasu v podaní speleológa Gabiho Lešinského, film o živote netopierov, prezentácia pobytových znakov veľkých šeliem v podaní Nuna Guimaraesa či beseda s ornitológom Peťom Krišovským a Martou Hrešovou o poskytovaní pomoci v prípade nálezu chráneného druhu živočícha.
Odborný program svojou prítomnosťou spestrili členovia Spoločnosti pre ochranu netopierov, ktorí pod vedením Denisy Lobbovej okrem mapovania netopierov predviedli ukážky nočného odchytu, skontrolovali podkrovia kostolov, pripravili výstavu o živote netopierov, zblízka si účastníci mohli pozrieť starostlivosť o handicapované netopiere a zorganizovali workshop stavby búdok pre netopiere. Búdky potom rozvešali po okolí, aby zlepšili úkrytové možnosti pre netopierov.
Atraktívnosť územia pohorí Bachureň a Branisko dávala vedúcim sekcií na výber množstvo trás na monitoring bioty. Zmapovaný bol výskyt 50 druhov vtákov, potešil hlavne výskyt lelka a jariabka hôrneho. Len na UEV Salvátorske lúky potvrdený výskyt 40 druhov bzdôch, z UEV Kamenná baba zaznamenaných 13 druhov netopierov, herpetologovia sa tešili z výskytu vreteníc, slepúchov, jašteríc živorodých či užovky hladkej a obojkovej a entomologická sekcia pozorovala 12 druhov z čelade bystruškovité.
Jednou z nasilnejších sekcíí do počtu členov je detská sekcia. Teší nás záujem a hlavne množstvo detí, ktoré sú vedené k láske a ohľaduplnosti k prírode. Tieto deti už vo svojom útlom veku vďaka účasti na tábore predbehnú vo vedomostiach dospelých. Aj keď udržať pozornosť detí vo veku 3-15 rokov je niekedy náročné pracovníčky pre environmetnálnu výchovu Aďka Balážová a Marta Hrešová to zvládli, pričom o ochotných pomocníkov na tomto tábore nebola núdza. Odmenou za pomoc v detskej sekcii bol spoločný výlet do jaskyne Zlá diera. Okrem odbornej činnosti pracovala aj praktická sekcia, ktorej zásluhou v spolupráci s obcou Lipovce boli nainštalované nové mostíky v Lačnovskom kaňone. Tie zvýšia bezpečnosť pri pohybe turistov v chránenom území UEV Kamenná baba.
Touto cestou chceme poďakovať všetkým, ktorí prispeli k zdarnému priebehu tábora. Prípravnému výboru na čele s Kristínou Voralovou, Mirkom a Jankou Fulínovimi , správcovi zariadenia Zlaté Kopyto Otovi Kandráčovi za vynikujúcu starostlivosť počas celého tábora, starostovi Lipoviec Jánovi Šatníkovi za ústretovosť a zabezpečenie všetkého potrebného, turistovi Pavlovi Stibranyimu za vynikajúce sprevádzanie a výklad o miestnych zaujímavostiach a všetkým vedúcim odborných sekcii, ktorí sú ochotní svoje vedomosti a životné skúsenosti šíriť ďalej a zasievať tak semienka poznania v každom z nás. Je krásne skonštatovať, že viacerí mladí účastníci práve vďaka účasti na VS TOPoch sa rozhodli svoje ďalšie kroky v profesijnej oblasti venovať objavovaniu krás našej prírody aj na vedeckej úrovni.
Na záver sa vrátime k slovám hlavného náčelníka VS TOPu Michala Kopka, ktorý popísal niekoľko fenoménov VS TOPu. Jedným z nich je aj „Fenomén zapálenosti pre dobrú vec:
Náš TOP by sa už asi dávno nekonal, keby neexistovali ľudia, ktorí sa angažujú na jeho príprave, či už v organizačnom výbore alebo ako vedúci jednotlivých odborných sekcií. Nám účastníkom TOPov odovzdávajú to čo je najlepšie v nich a tak nás učia prírodu milovať a chrániť. Klobúk dole pred nimi.“
