Pod ochranou prírody si väčšina ľudí predstaví prírodné lesy, lúky, vodné toky alebo mokrade, zachovanie vzácnych druhov fauny, flóry, ako aj ich stanovíšť. Nemôžeme však zabúdať ani na sídelnú zeleň v mestách, ktorá zahŕňa širokú škálu rôznorodých stanovíšť.  Mestská krajina tvorí súčasť zelenej infraštruktúry a v niektorých prípadoch svojím druhovým bohatstvom predčí aj okolitú monotónnu poľnohospodársku krajinu či hospodárske lesy. Veľa druhov zvierat sa prispôsobilo novým podmienkam. Ako príklad uvedieme netopiere raniaky hrdzavé, ktoré z lesného prostredia sa presťahovali do škár bytových domov. Podobne aj bociany biele. V minulosti si hniezda stavali na stromoch, neskôr sa presťahovali na strechy a komíny domov a teraz najčastejšie ich nájdeme na stĺpoch elektrického vedenia. Hniezda na komínoch sú už vzácnosťou, keďže postupne dochádza k chátraniu starých domov, kde zanikne aj hniezdo alebo pri  oprave domov noví majitelia nemajú záujem o spolubývajúceho na streche a hniezdo sa preloží na samostatnú podložku.

V meste Prešov by sme ešte  v 80. rokoch našli v intraviláne mesta do 10 hniezd bocianov.  Tri bocianie hniezda boli v samotnom centre Prešova. Nachádzali sa na Jarkovej, Konštantínovej a Baštovej ulici. Posledné na Baštovej ulici sa zachovalo až dodnes, aj keď neobsadené,  na budove Hotelovej akadémie. Vďaka archívu RCOP Prešov sme vypátrali zopár dnes už historických fotografií hniezd, ktorých autorom je náš bývalý kolega Jozef Voskár.

Hniezdo na Jarkovej

Baštová ulica

Plzenská ulica

Konštantínová ulica

Jarková ulica

V metskej časti Solivar boli v 70. rokoch  minimálne 3 bocianie hniezda na komínoch rodinných domov. Postupne zanikali a zostali už len v pamätiach starších obyvateľov a na fotografiách nižšie.

V súčasnosti je v Prešove už len jedno obsadené hniezdo a to na komíne rodinného domu na Solivare.   Vzhľadom na jeho veľkosť a stav komína bolo nutné jeho odľahčenie. Hniezdo o priemere cca 130cm a výške 75 cm bolo za pomoci plošiny odľahčené o 440 kg hniezdneho materiálu. Zvyšok hniezda  bol doplnený o nové konáre, aby bociany nezostali príliš prekvapené na jar po prílete.V roku 2018 spolu 1226 párov bocianov bielych  vychovalo 2541 mláďat. Na solivarského hniezda tento rok bocianí rodičia odchovali  2 mláďatá.

Zaujímavosťou je, že jedno z mláďat z tohto hniezda v roku 2012 sa dostalo do našej opatery. Mladý bociany, ktorý zletel z hniezda a pristál na zemi v Prešove v časti Solivar. Pomenovali sme ho Oliver.  Bez zranenia bol označený a vypustený 6.8.2012 na Perínskych rybníkoch spolu s vysielačkou, ktorá zaznamenávala jeho prvé putovanie do Afriky.  V priebehu januára 2013 až do februára uskutočnil bocian prelet na významné vzdialenosti. Preletel z Kene cez Tanzániu, Malawi, Zambiu, Mozambik do Zimbabwe. Tu sa zastavil na juhu krajiny neďaleko mesta Gwanda a koncom februára 2013 preletel na miesto bez pokrytia, takže sme nezískavali žiadne pozície o výskyte Olivera. Opätovne sme obdržali hlásenie z vysielačky až v apríli a začiatkom mája, kedy sa bocian vyskytoval 120 km severne od posledného miesta výskytu nad mestom Bulawayo.

(zdroj:  www.bociany.sk)