V posledných týždňoch sme mali viacero podnetov, týkajúcich sa výskytu plazov v blízkosti ľudských obydlí.

Plazy sú bežnou súčasťou našej prírody. Väčšinou žijú skrytým spôsobom života a vidíme ich len málokedy. Najskôr za slnečného rána sa vyhrievajú po studenej noci niekde na kameni.  Medzi plazy patria jašterice, korytnačky a hady. Zatiaľ čo prvé dve skupiny sú u ľudí obľúbené, hady patria k skupine málo obľúbených živočíchov. Spája sa s nimi viacero povier a prirodzený strach z hadov končí pri objavení hada v blízkosti rodinného domu väčšinou smrťou jedinca.

Hady vo väčšom počte môžeme pozorovať na jar v máji kedy majú obdobie párenia. Potom nakladú vajíčka a mladé sa liahnu po 60-75 dňoch. Pokiaľ ste koncom prázdnin  pozorovali viac hadov na jednom mieste,  tak najskôr to boli  mláďatá, ktoré sa po vyliahnutí zdržujú ešte istý čas v blízkosti miesta nakladanie vajec.

Na Slovensku žije 5 druhov hadov:

Užovka stromová – jedná sa o nášho najdlhšieho hada. Môže dorásť do 150-170 cm, výnimočne môže dosiahnuť až dĺžky dvoch metrov. Ako už napovedá jej názov, vynikajúco šplhá a okrem myší sú jej potravou aj mláďatá vtákov či ich vajcia. Vyhľadáva teplé slnečné oblasti lesostepného charakteru, svetlé háje a listnaté lesy, kde sa zdržuje predovšetkým v nižších poschodiach krovinatého porastu. Je možné ju zastihnúť aj v starých opustených lomoch, viniciach, kôlniach či na starších skládkach dreva. Mladé užovky stromové majú na hlave žlté škvrny a  podobné sfarbenie  ako užovka obojková, ktoré však rastom strácajú.

Užovka obojková – naša najznámejšia užovka, ktorú prezrádzaju polmesiačikovité škvrny na hlave. Farba tela je hnedá, sivozelená alebo olivovozelená s tmavými škvrnami po bokoch tela. Maximálna dĺžka kolíše od 120 až po 150cm, pričom samce sú podstatne menšie a dorastajú do 100cm. Najčastejšou potravou sú žaby, obojživelníky a ryby. Nepohrdne však ani žubrienkami či rôznymi červami.

Užovka hladká – Malá silná užovka so štíhlou hlavou za ktorou sa vyskytuje tmavá škvrna. Zvyčajne je šedá, kresbu tvoria drobné bodky. Brušná strana je sfarbená modročierne s oranžovými škvrnami. Má rada teplé výslnné stanovištia. Čoraz častejšie ju však môžeme pozorovať aj v mestách. Napríklad bola pozorovaná v centre aj na okrajových častiach Prešova. V potrave tohto druhu prevládajú  iné plazy, hlavne jašterice a slepúchy. Táto užovka loví  aj niektoré druhy našich hadov. Menej často loví drobných cicavcov a obojživelníkov. Mláďatá sa živia malými jaštericami a bezstavovcami. Vďaka kresbe na chrbte si ju ľudia často mýlia s vretenicou. Užovka hladká nemá celistvú kľukatú čiaru, ale len nesúvislé škvrny na chrbte.

Užovka frkaná – dorastá do  do 90 – 100cm, samce dorastajú len okolo 75cm.  Sfarbenie je veľmi premenlivé. Chrbát býva sivý až olivovo zelený, no môže byť aj hnedý či čierny. Na chrbte sa tiež vyskytujú väčšie či menšie tmavé škvrny, ktoré často prechádzajú do šachovnicového, alebo priečne pruhovaného vzoru. Hlava je dlhá, trojuholníkového tvaru, výrazne oddelená od tela. Tento druh je z našich plazov najviac naviazaný na vodné prostredie. Žije hlavne pri pomaly tečúcich riekach, ktoré majú husto zarastené brehy. Taktiež sa vyskytuje aj v husto zarastených jazerách s dostatočným množstvom rýb, ktoré sú jej hlavnou potravou.

Vretenica severská – je asi najznámejší a zároveň jediný jedovatý had na Slovenku. Je opradený množstvom povier, ktoré prispievajú k tomu, že sa stáva častým terčom útokov ľudí, ktorí sa s ním v prírode, na záhradách či poliach stretávajú. Je to však veľká chyba, lebo tento druh, podobne ako všetky hady, významne znižuje počty hlodavcov. Hlavným určovacím znakom je tmavá kľukatá celistvá čiara na sivohnedom podklade. Môžu sa u nás vyskytovať aj úplne čierne jedince, na ktorých čiara nie je viditeľná. Ďalším určovacím znakom je výrazne oddelená trojuholnikovitá hlava s vertikálnou zreničkou. Na vrchnej strane hlavy je často tmavá kresba v tvare písmena X. Po bokoch hlavy sa od nozdry cez oko až na krk, tiahne tmavý pás. Na Slovensku ju nájdeme od 400 m.n. kde  vyhľadáva slnečné, ale vlhkejšie miesta lesnatej krajiny, lúky, pasienky, polomy, porasty čučoriedok a brusníc, vresoviská, rašeliništia, okolie lesných potokov, opustené lesné kameňolomy, zarastené kamenité stráne a okraje lesov, ako aj horské lúky, hole, okraje kosodreviny, krovinaté okraje polí a medze.

Obávať sa o napadnutie hadom nemusíte. Naše druhy hadov pred nebezpečenstvom unikajú do bezpečia. Stačí, že zachytia pohyb vo svojej blízkosti a odplazia sa preč. K pohryzeniu by mohlo dôjsť jedine v prípade, ak by ste chceli hada chytiť. Vtedy sa môže brániť aj uhryznutím.

Ak nechcete mať hady vo svojom okolí:

Hady vo všeobecnosti nemajú radi otvorené priestranstvá, ale skôr preferujú zarastené oblasti. Pokiaľ budete mať priestor vykosený, hady sa mu oblúkom vyhnú. Je to pre nich neznáme a nebezpečné otvorené pole.

Skalky, kopy dreva, nahádzané kopy kamenia, plechy, vysypaný kompost, starý nábytok – všetky tieto veci slúžia ako výborný úkryt pre všetky plazy. Ich odstráneným a vytvorením čistej plochy vezmete hadom všetky možnosti, kam by sa ukryli a keďže ste im nechali len pokosený trávnik, na vašej záhrade ich nič lákať nebude.

Ak by ste pozorovali hadov naďalej, skúste upozorniť občanov, aby zvýšili opatrnosť.

Všetky druhy našich plazov sú chránené národnou alebo európskou legislatívou. Odlov hadov v ich prirodzenom prostredí nerealizujeme.

Zdroj: archív RCOP Prešov

www.plazyunas.sk