20. október – Deň stromov

Každoročne si 20. októbra pripomíname Deň stromov. Myšlienka „Dňa stromov“, vznikla pôvodne v 19. storočí v americkom štáte Nebraska v hlave J. Sterling Mortona. Povolaním bol novinár, pričom sa vo svojich článkoch zaoberal hlavne poľnohospodárstvom  a prírodou. Bol zástancom myšlienky, že prítomnosť stromov v okolí zlepšuje klímu ako aj pôdne vlastnosti a tieto informácie šíril prostredníctvom novín aj medzi širokú verejnosť. Nezostal však len pri písaní článkov, ale 4. januára 1872 navrhol zorganizovať „deň stromov“, do ktorého sa mohol zapojiť každý, kto mal chuť vysadiť stromčeky vo svojom okolí. Odhaduje sa, že v rámci tejto akcie bolo vysadených v štáte Nebraska  viac ako 1 milión stromov. Postupne sa myšlienka osláv Dňa stromu rozšírila do celého sveta a v stredoeurópskych krajinách bol za dátum Národného dňa stromov ustanovený 20. október.

Stromy  sa vo významnej miere podieľajú na tvorbe charakteru územia. Sú nevyhnutnou súčasťou mnohých procesov, ktoré prebiehajú v krajine a úzko nadväzujú na viaceré prírodné a antropické prvky v území. Vytvárajú s nimi úzko prepojený polyfunkčný celok, sformovaný predovšetkým kultúrnym vývojom, spôsobom využívania a prírodnými podmienkami. Predstavujú charakteristickú súčasť krajinnej štruktúry, ktorá vznikla v súvislosti so spôsobom dlhodobého využívania územia. Spoluvytvárajú obraz konkrétneho územia, ovplyvňujú mikroklimatický režim, hygienické podmienky, obývateľnosť a rekreačnú hodnotu územia, rovnako ako jeho biologickú a estetickú úroveň. Zásadným spôsobom ovplyvňujú vznik a dôsledky vodnej a veternej erózie. Funkčnosť drevín a porastov, ktoré vytvárajú, závisí najmä na ich umiestnení a priestorovom usporiadaní v území, druhovom a vekovom zložení, výškovej štruktúre, kvalite a množstve.

Dreviny a ich vegetačné úpravy plnia v prírodnej krajine najmä tieto funkcie:

Pôdoochranná funkcia (edafická)
– ochrana pôdy pred vonkajšími deštrukčnými procesmi, akými sú vodná a veterná erózia (zvetrávanie), snehové lavíny, zosuvy a pod.

Vodohospodárska (vodoochranná, hydrická)
– vplyv na hospodárenie s vodou, napríklad reguláciou vsakovania atmosferických zrážok a vyrovnávania celkovej bilancie vody v prírode.

Klimatická funkcia
– vplyv na mikroklímu prostredia, napríklad znižovaním výparu z pôdy, znižovaním transpirácie, zvyšovaním relatívnej vzdušnej vlhkosti, zvyšovaním kondenzácie vodných pár, zmierňovaním teplotných extrémov, priaznivým pôsobením na prúdenie vzduchu, zachytávaním prachu a pod.

Biotická
– zachovanie rozmanitosti rastlín, živočíchov, mikroorganizmov a vytvorenie podmienok pre ich existenciu vhodnými vegetačnými úpravami a formáciami.

Krajinotvorná a estetická
– dotvorenie krajinného prostredia vhodnými vegetačnými úpravami s uplatnením stanovištne vhodných a esteticky pôsobivých drevín.

Rekreačná a liečebná
– umožňujúca aktívny oddych a turistiku s využitím liečivého účinku drevín.

 

Pri  príležitosti Dňa stromov  Regionálne centrum ochrany prírody v Prešove v spolupráci s Komunitným centrom  Hanušovce pripravilo oslavu „Dňa stromov“ v podobe environmentálneho programu Strom je veľký dom.            Cca 130 žiakov miestnej materskej, základnej a spojenej školy spoznávali  v parku v Hanušovciach n.Topľou  miestne dreviny  a ich obyvateľov. Dub, buk, javor, jaseň, lipa a hrab vďaka terénnej poznávačke im už problém robiť nebude.   Porozprávali sme sa o význame stromov pre človeka, aký z nich máme úžitok a čo môžeme urobiť pre ich ochranu. Odmenou pre všetkých zúčastnených bol aj teplý čajík z lipového kvetu a zaujímavo strávené dopoludnie v krásnom prostredí jeseňou sfarbeného parku.