Ak sa povie orchidea, väčšina si predstaví krásne kvety za oknom. Málokto však vie, že orchidei sú súčasťou aj našej flóry. Vstavačovité, ako nazývame naše orchidey, sa nápadne líšia od ostatných rastlín nielen svojím vzhľadom, ale aj spôsobom života.  Ich veľkosť je rozmanitá – od niekoľkých centimetrov až do približne jedného metra.

V rastlinnej ríši majú orchidey osobitné postavenie. Rastú na celej zemeguli, s výnimkou oblastí večného ľadu, všade tam, kde žijú ľudia. Rastú i kvitnú pod zemou, na zemi, aj na stromoch. Najlepšie sa im darí v čistom prostredí, nezamorenom ovzduší, pretože svoju existenciu viažu na  huby, a tie sú na kvalitu životného prostredia veľmi citlivé.  Tento spôsob života sa nazýva mykoríza (zvláštna forma symbiózy). Rastlina dodáva hube produkty svojej asimilácie a huba pomáha rastline prijímať vodu a jednoduché anorganické i organické látky, ktoré potrebuje pri budovaní svojho tela. 

Viac než 50 druhov orchidei vyskytujúcich sa v našej republike je len nepatrným zlomkom  celosvetového bohatstva tejto skupiny rastlín. Niektoré naše orchidey  vynikajúco „spolupracujú“ so  živočíšnym svetom, keďže nie sú  samoopelivé. Svojím tvarom, farbou, ochlpením sa podobajú pavúkom, muchám, včelám či čmeliakom. Ak doletí na ich kvet príslušný hmyz, správajú sa ako samička, vylučujú sekréty a pach ako pri kopulácii. Pomýlený hmyz kvet opelí a potom už pokračuje prirodzený proces vytvorenia semien v semenníku a odovzdania života ďalším generáciám. Orchidey zo semien sa vyvíjajú  veľmi dlho, i desiatky rokov. Nakoniec sa vytvoria hľuzové, prípadne koreňové orgány, ktoré prevezmú životné funkcie rastliny. V závislosti od vonkajších okolností môže  potom orchidea ako trvalka prežiť na stanovišti dlhé roky.

Vo vranovskom okrese bolo počas dlhodobého mapovania výskytu týchto rastlín zaznamenaných 26 druhov z 11 rodov. Kvitnú postupne od skorej jari až do júla, najkrajšie druhy koncom mája a začiatkom júna.

Na lúkach v tomto období môžeme nájsť rozkvitnuté vstavačovce májové (Dactylorisa majalis),  vstavače vojenské (Orchis militaris), na pasienkoch a lesných okrajoch  vstavač mužský (Orchis mascula), na krovinatých stráňach, najmä na vápnitých pôdach nádherne vyfarbený vstavač purpurový (Orchis purpurea). V lesnom riedkom podraste nás upúta nežná krása  kvitnúcej  prilbovky bielej (Cephalanthera damasonium)  a prilbovky dlholistej (Cephalanthera longifolia). Zaujímavé a ľahko prehliadnuteľné sú kvety bradáčika vajcovitolistého  (Listera ovata). Ten je z našich orchideí najmenej závislý na mikrobiotickom spôsobe výživy prostredníctvom iných organizmov. Rastlina vysoká 20 – 60 cm má atypické žltozelené kvety s pyskom, akoby briadkou.

Kráľovnou medzi našimi orchideami je črievičník papučkový ( Cypripedium calceolus).  Kvety črievičníka sú typickými “pasťovými”  kvetmi. Ich podstata spočíva v uveznení hmyzu, ktorý je stavbou kvetu donútení pohybovať sa vnútri tak, aby sprostredkoval opelenie. Až v poslednej dobe sa zistilo, že  kvety  neobsahujú nektár a hmyz tam ide nadarmo. Črievičník papučka, ako ho ľudovo volajú,  je druhom európskeho významu a spoločenská hodnota jedinej rastlinky je vyčíslená na 138 €. Na Slovensku patrí do kategórie zraniteľný druh.  Vyskytuje sa na viac ako 100 lokalitách od Bielych Karpát až po okolie Humenného. V obvode flóry centrálnych Karpát sa vyskytuje roztrúsene a často tu vytvára početné populácie vo veľkosti niekoľkých desiatok až stoviek kusov. Vo zvyšných oblastiach sa vyskytuje len ojedinele. Veľkosť populácií druhu, ako aj ich početnosť na Slovensku sú viac-menej stabilizované.Druh sa vyskytuje na 26 ÚEV, na ktorých sa nachádza ca 58 % jeho lokalít na Slovensku.

Presádzanie orchideí na skalky do záhrad je  trestné a pritom aj zbytočné, lebo zmena pôdnych pomerov – a to platí pre všetky orchidey – hlavne pre absenciu „živiteľov“, na ktoré sú orchidey viazané, znamená postupné vyhynutie  jedinca.