Leto je čas dovoleniek, cestovania a nových zážitkov. Niečo podobné čaká aj všetky mláďatá, ktoré v týchto dňoch opúšťajú svoje hniezda a učia sa čeliť rôznym nástrahám. Nie všetkým sa to podarí. Niektoré skončia ako potrava pre iných, alebo neskúsené prvé prelety môžu skončiť aj zranením. Nájdené poranené  jedince z okolia Prešova putujú do chovnej stanici pri RCOP Prešov. V tomto období sa k nám najčastejšie dostávajú mláďatá sokolov, ktoré ľudia nachádzajú v blízkostí svojich obydlí.

Po opustení hniezda sú mladí sokolíci ešte slabí, nedokážu dobre lietať. Často zosadnú na okno či balkón. Sokoly si len potrebujú oddýchnuť a načerpať energiu, čo niekedy môže trvať aj viac dní.  Dospelý pár by mal nelietajúce mláďatá prikrmovať tam, kde sa rozhodli pristáť. Ak je mláďa vitálne, čulé, bez zranení a vyzerá byť v poriadku, doprajte mu  čas a pokoj. Ak je mláďa na zemi,  vyložte ho na konár alebo múrik do tieňa, kde bude v bezpečí pred mačkami a psami.

Ak majú jedince viditeľné zranenie, alebo sú apatické, vtedy je potrebné  kontaktovať  odborníkov zo Štátnej ochrany prírody.  Jedince nekŕmte a neodnášajte z miesta nálezu bez porady s odborníkmi, správnym postupom im môžete zachrániť život.

Koniec júla je obdobím prvých letov aj pre naše bociany biele. Tie sa často porania počas búrok alebo pri pristávaní, keď ešte nevedia odhadnúť pohyb v priestore. Takéto bociany sa pohybujú po zemi,  kvôli vyčerpaniu strácajú plachosť a dajú sa odchytiť. V tomto roku sme už riešili 3  prípady.  U dvoch bocianov nešlo o vážne poranenia a po zotavení boli vypustení do voľnej prírody.  Včera sme dostali hlásenie o náleze bociana v obci Bystré. Jedná sa o mláďa, ktoré sa kvôli poraneniu nohy ťažšie pohybuje. Zaujímavosťou je, že bocian bol odchytený v blízkosti Bocianovej ulici, kde pravidelne bociany hniezdia. Do odletu zostáva bocianom ešte pár dní a tak veríme, že sa rýchlo zotaví, aby mohol absolvovať svoju prvú cestu do Afriky spolu s ostatnými bocianmi. Slovenské bociany obvykle cestujú cez Balkán ponad Malú Áziu a údolie Nílu do oblasti tzv. Sahelu, teda do subsaharskej Afriky. Bociany tu môžu nájsť dostatok potravy napríklad v podobe kobyliek. Podľa okolností sa buď zdržia celú zimu na tomto mieste, alebo putujú ďalej, až na juh Afriky. Dokopy tak bocian preletí 12 až 13.000 kilometrov. A ak rátame aj spiatočnú cestu, potom preletí  až do 30.000 kilometrov.

Po dlhodobejšej opatere bol vypustený do prírody aj ďateľ veľký, ktorého sa našiel ešte v máji na záhrade v Slovenskej Kajni. Ďateľ pravdepodobne unikol dravcovi, keďže mu  chýbali letky na krídlách.  Ďateľ si rýchlo zvykol na pravidelný prísun potravy v podobe červov a rôznych semien. Zaujímavosťou je, že po jeho vypustení sme vo voliére našli v štrbinách poskrývané orechy. Takéto zásoby si robí aj v prírode pre prípad núdze. Ďateľ sa na našom území zdržiava po celý rok. V zime sa živia semenami ihličnatých i listnatých stromov. Spolu s krivonosom a vevericou patrí k najväčším spotrebiteľom semena smreka. Je známy prípad z lesníckeho arboréta v Kysihýbli, kde mali spočítanú úrodu šišiek stromu druhu Picea orientalis v počte 4475 šišiek z ktorých jediný ďateľ veľký zjedol 1809 kusov, teda približne 40 %. Šišky odtrhnú a odletia s nimi na jedno miesto, kde majú obľúbené miesto na strome, kde vyberajú semená. Je to zvyčajne vhodná škára v kôre. Priletia s novou šiškou v zobáku, prisadnú pod miesto kde ešte trčí predtým spracovaná šiška zo škáry v kôre. Prinesenú si položia na brucho, starú vyhodia zobákom, novú zastrčia na jej miesto a môže z nej pohodlne vyjedať semienka. Tieto miesta je potom ľahké nájsť podľa kopy strapatých šišiek ležiacich pod takýmto stromom. Obľubujú aj  žalude, bukvice, lieskovce, orechy, oriešky hrabu, tiež plody javora horského (klen), javorov a líp. Žerú aj ovocie  a rôzne bobule.

Zaujímavé hlásenie sme mali aj z prešovského sídliska. Stavbári na stavenisku našli samicu ježka s dvomi ešte slepými mláďatami.  Samička malých ježkov dojčí 3-5 týždňov a potom ich ešte najmenej 3 týždne vodí. Nájdené mláďatá mali len pár dní a vzhľadom na stavebný ruch na stavenisku boli premiestnení do bezpečia.

Autor fotiek: M.H.

Použité zdroje:  FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.